Vitajte na stránke farnosti Michal nad Žitavou

Boh je mocný!!

Kniha Exodus   −   Ex 17, 3-7
Daj nám vodu na pitie!
Nebolo vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“
Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“
Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“
Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“
 
„Je teda Pán medzi nami alebo nie?“
 
Otázka, kde je Boh, keď človek trpí, je snáď tá najdôležitejšia náboženská otázka, akú si človek môže položiť. V skutočnosti však tí „primitívni“ Izraeliti, bývalí hebrejskí otroci, boli duchovne možno ďalej ako my. Vyšli z Egypta na Boží rozkaz a preto rozhorčene volajú k Bohu, že nemajú vodu. Pokiaľ by sme tam boli my, asi by sme sa snažili o „vedecké“ zdôvodnenie nemožnosti, že na púšti predsa nemôžeme len tak hľadať vodu a mali sme na to vopred pamätať, keď sme z Egypta odchádzali.
To naše usporiadané a uhladené kresťanstvo do istej miery svedčí o jednom – že sme síce smädní, ale kopeme a hľadáme studne inde, než u Boha. My sme totiž ani nenašli odvahu na to, aby sme nastúpili na cestu púšťou. Aby sme sa spoliehali jedine na Boha. Stále sa totiž snažíme svoj život si zabezpečiť sami. Bojíme sa úplne sa odovzdať do Božích rúk. A preto ani nevoláme pobúrene k Bohu, ale následne ani neprežijeme Boží zásah, lebo sme sa šikovne vyhli tomu, aby sme sa ocitli v životnej núdzi, ktorá je pre taký zásah potrebná. A preto ani nemôžeme získať poznanie, že Boh nás dokáže v našej núdzi zachrániť. Ak predsa nájdeme odvahu nastúpiť na túto cestu úplnej odovzdanosti do Božej prozreteľnosti, budeme síce musieť často prežiť „jeho napomenutie“, ale len vďaka tomu objavíme taký vzťah k Bohu, ktorý konečne dokáže uhasiť náš smäd po živote.
Tato udalosť z Božieho slova sa dotýka priamo nás a to teraz, kedy prežívame tak ako izraeliti, že im chýbala voda a nám chýba odvaha a máme obrovsky strach pred chorobou, pred utrpením, pred smrťou, pred materiálnou biedou.
Udalosť pokúšania Pána v Rafidim, na ktorú však môžeme pozerať aj ako na skúšku, ktorej Pán podrobil svoj ľud, sa končí Mojžišovou otázkou: „Je teda Pán medzi nami alebo nie?“
My si už túto otázku ani nedávame. Zatvorili sme Boha v našich chrámoch  a my sme sa zabarikádovali do svojich domovov a čakáme, že tato egyptská rana nás obíde. Zabúdame však, že anjel s ohnivým mečom obišiel príbytok, ktorý bol pomazaný baránkovou krvou. Teda, či aj na našich perách by nemala byť krv a telo Božieho Baránka?  Jedine len vtedy môžeme byť zachránení!
Vráťme sa do našich chrámov, prijímajme Eucharistiu, adorujme, postime sa a modlime. Vtedy budeme môcť so sv. Pavlom povedať :“Ak je Boh za nás, kto je proti nám“.  Na Mojžišovu otázku: „Je teda Pán medzi nami alebo nie?“ budeme môcť s vierou odpovedať: „ Verím, že Boh je medzi nami a vie o nás“